Ríbezle
Ríbezle patria medzi obľúbené a najviac pestované druhy ovocia v každej záhradke. Ich pestovanie je jednoduché a rodia veľa, takže si ich pestovanie obľúbia aj menej skúsení záhradkári. Ríbezle pestované ako ker sa ľahko zmladzujú. Ríbezle pestované v tvare stromčeka majú výhodu, že pod nimi môžeme pestovať kvety, niektoré druhy zeleniny, prípadne jahody. Ríbezľa je samoopelivá, ale prítomnosť ďalších ríbezľových odrôd v blízkosti a opelenie krížom zvýši Vašu úrodu. Pre vysoký obsah vitamínu C v nich, sa im hovorí aj „citrónovník severu". Podľa odrôd poznáme ríbezle červené, ríbezle čierne a ríbezle biele. V ponuke máme kvalitné sadenice v črepníku, ktoré Vám doručíme až k Vám domov.
Výber tvaru a stanovišťa
Prvým krokom pri rozhodovaní o pestovaní ríbezlí je výber vhodného tvaru rastliny. Môžete si zvoliť medzi klasickým kríkovým tvarom, ktorý je prirodzene stabilnejší a dlhodobo plodný, alebo stromčekovým tvarom, ktorý je praktický najmä v menších záhradách. Kríková forma je vhodná pre voľné výsadby, zatiaľ čo stromčeková sa hodí do intenzívnych výsadbových systémov, kde umožňuje ľahší zber a znižuje riziko šírenia chorôb vďaka lepšiemu prevzdušneniu koruny.
Ríbezle sú mrazuvzdorné a dobre sa im darí vo väčšine pestovateľských oblastí Slovenska, vrátane vyšších nadmorských výšok. Ideálnym stanovišťom je slnečné miesto s mierne vlhkou a výživnou pôdou, chránené pred silným vetrom. Odporúča sa orientovať riadky severojužne, čím sa zabezpečí rovnomerné osvetlenie listovej plochy a redukuje sa riziko hubových ochorení.
Odrody a ich vlastnosti
Čo sa týka odrôd, výber závisí od vašich preferencií aj od klimatických podmienok v záhrade. Červené ríbezle, ako napríklad 'Jonkheer van Tets' či 'Rovada', dozrievajú už začiatkom júna a sú ideálne na priamy konzum alebo spracovanie. Biele ríbezle, ako 'Weisse Versailler' alebo 'Blanka', majú jemnejšiu, sladšiu chuť a dozrievajú približne v polovici júla. Čierne ríbezle, medzi ktoré patria odrody 'Titania' či 'Little black Sugar' 'Ojebyn', dozrievajú najneskôr – od druhej polovice júla až do augusta – a sú výborné najmä na výrobu štiav a džemov, vďaka svojmu intenzívnemu aromatickému profilu.
Aktuálnu dostupnosť a odrody ríbezlí v našej ponuke si môžete pozrieť TU.
Výsadba a pôdne nároky
Na výsadbu ríbezlí je najvhodnejšie obdobie jeseň alebo skorá jar, kedy majú rastliny dostatok času na zakorenenie. Rastliny predávané v kontajneroch sa môžu sadiť celé vegetačné obdobie. Pôda na výsev by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná, humózna a s pH neutrálnym (5,5–6,8). Pred výsadbou je vhodné výsadbovú jamu – s rozmermi aspoň 40 x 40 cm – obohatiť kompostom alebo dobre rozloženým maštaľným hnojom.
Prostokorenné rastliny vysádzame o 8 až 10 cm hlbšie, než rástli v škôlke, čo podporí tvorbu nových výhonkov a silný koreňový systém. Kríky vysádzame na vzdialenosť približne 2,5 až 3 metre medzi radmi a 1 až 1,5 metra v rade, stromčekové formy postačí sadiť do sponu 2 × 1 meter.
Hnojenie a výživa
Starostlivosť o výživu ríbezlí zahŕňa pravidelné hnojenie, ktoré zabezpečuje dostatočný prísun živín počas vegetácie. Ideálne je aplikovať organické hnojivá, napríklad kompost v množstve 3 až 5 kg na jeden ker každé dva roky. Na jar sa odporúča doplniť minerálne hnojivá s vyváženým obsahom dusíka, fosforu a draslíka. V jesennom období sa zasa sústreďujeme na dodanie draslíka a fosforu, ktoré podporujú vyzrievanie pletív a lepšie prezimovanie. Pri výskyte deficitov mikroprvkov, ako sú horčík, bór alebo vápnik, je vhodné siahnuť po listových hnojivách.
Odporúčané hnojivá a prípravky k pestovaniu ríbezlí nájdete TU.
Zavlažovanie a starostlivosť
Ríbezle majú plytký koreňový systém, preto sú citlivé na nedostatok vody najmä počas suchých letných dní a v období zakoreňovania. Zalievať by sme mali výdatne, ale nie príliš často – ideálne raz týždenne v dávke približne 15 až 20 litrov vody na ker. Kvapková závlaha je v tomto prípade veľmi efektívnym riešením, ktoré šetrí vodu a zároveň minimalizuje riziko výskytu chorôb spôsobených nadmernou vlhkosťou listov.
Rez a tvarovanie
Nemenej dôležitý je aj pravidelný rez, ktorý zabezpečuje rovnováhu medzi rastom a rodivosťou. Po výsadbe sa výhony skracujú na dva až tri púčiky, čím sa podporuje rozkonárenie. V nasledujúcich rokoch sa zakladá kostrová štruktúra kríka, pričom každoročne odstraňujeme najstaršie, málo produktívne alebo poškodené výhony. Stromčekové formy sa tvarujú do korunky zo štyroch až piatich hlavných výhonov, ktoré v ďalších rokoch skracujeme len mierne alebo vôbec.