★ Teplomilné (exotické) rastliny - výsadba, pestovanie a starostlivosť

Figovník – návod na pestovanie

Figovník je opadavý vyšší ker. Dorastá do výšky aj 3 - 5 m. Jeho výhonky obsahujú biely lepkavý latex, ktorý môže podráždiť pokožku. 


Stanovište

V našich podmienkach zvláda mrazy do - 15 °C. Mladé dreviny je nutné počas 2 rokov od zakúpenia pestovať v nádobe a až potom vysadiť do záhrady na vhodné chránené a slnečné miesto. Hoci je odolná proti mrazom, prievan neznesie.

Staršie dreviny je tiež lepšie pred mrazmi zazimovať a to obalením do jutoviny, alebo bielej textílie s výplňou. Vhodná je napríklad slama, seno, kedy sa vyplní priestor medzi jednotlivými výhonkami. 
Pokiaľ výhonky zmrznú, musia sa na jar odstrániť a čaká sa na nové výhonky, ktoré vyrastú od koreňa.

 

Sadenie figovníka

Do voľnej pôdy sa kontajnerované rastliny vysádzajú od jari do jesene.  Vhodné je figu hneď pri zasadení prihnojiť.

Voľnokorenné vysádzame alebo presádzame z jedného stanovišťa na druhé vyslovene na jar po odoznení mrazov, keď je už pôda teplejšia.. Dostatočne prihrniete a zalejete.

Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie než bol pestovaný v kvetináči. Ochráni to korene pred mrazmi.

 

Figovníky pestovaný trvalo v kvetináči

Rastliny pestované v kvetináči presádzame každé 4 roky. Figovník stačí vyklopiť aj so zeminou, časť koreňov po obvode odrezať, doplniť čerstvý substrát (zmes záhradnej pôdy, kompostu a piesku v pomere 2 : 1 : 0,5; reakcia má byť neutrálna) a opätovne vysadiť.

 

Zálievka a hnojenie

Figovník, ktorý pestujete v kvetináči vyžaduje veľkú zálievku najmä v letných mesiacoch a polievame ich až po miernom presušení povrchu substrátu. Pokiaľ však pestujete figu v záhradke, zálievku prispôsobte okolitým podmienkam. V období dažďov je figa na vodu nenáročná, v období väčšieho sucha sa však postarajte o jej pravidelnú závlahu.

Hnojiť môžete na jeseň špeciálnym hnojivom, ktoré zakúpite v záhradkárstve prípadne aj obyčajným hnojom. Hnojivo nanesieme po celom obvode kru a necháme pôsobiť. V prípade kontajnerových fíg je vhodné použiť tekuté hnojivo. Odporúča sa hnojiť od jari do leta, každé 2 týždne.

 

Rez

Po reze sa figovník viac rozkonáruje, tvorí viac prírastkov i úroda je väčšia. Nerezané rastliny majú dlhé a riedke prírastky. Mladej rastline v prvom roku po rozmnožení skrátime hlavný výhonok na 5 až 6 púčikov. Z nich vyženie bočné výhonky, ktoré v ďalšom roku skrátime na 3 až 5 púčikov. Konkurenčné výhonky rastúce kolmo a krížom do vnútra koruny odstránime. Udržiavací rez starších krov robíme na jar, pri intenzívnom raste aj v lete. Vtedy skracujeme výhonky na 3 až 5 listov. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo.

 

POZOR! - Všetky figovníky ronia pri poranení mliečne zafarbenú lepkavú tekutinu – latex. Tá pôsobí dráždivo na pokožku a sliznice. Treba si dávať pozor pri ošetrovaní rastliny, ako aj pri odbere odrezkov, zbere plodov či reze konárikov.

 

 

 

 

Kiwi – návod na pestovanie 


Aktinídia (KIWI) pochádza zo subtropických oblastí a u nás sa stále považuje za netradičné ovocie. Je to popínavá liana , ktorá vyžaduje oporu a  často dosahuje dĺžku až 8 m. Plody sa tvoria iba na jednoročnom dreve.       

 

Stanovište

Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť chvojinou alebo prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch, aby neplesniveli.

Štepence prvé 2 roky pestujeme len v nádobách a okrem letnenia vonku ich zimujeme vo vnútri pri teplote 0 °C. Aktinídia pučí pri 8 °C.

Mrazuvzdornosť je odrodová vlastnosť a u nás pestované odrody v dospelosti znesú zimnú teplotu až -15 °C. Ihličky narašených očiek znesú -11 °C, neskošie však mrazuvzdornosť klesá, takže kvety zničí už 3-stupňový mrázik. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve

Kiwi vyžaduje teplú, pred vetrom chránenú, slnečnú polohu. Najvhodnejšie sú juhozápadné až severozápadné polohy. Najvhodnejším miestom na vysadenie je stena domu, rozličné múriky, drôtené alebo drevené opory a pergoly.  

 

Sadenie kiwi

Vysádzame od marca po máj, október až po mrazy. Pred vysadením pôdu dostatočne hlboko skypríme. Vysádzame minimálne dve rastliny , z ktorej je jedna samčia a jedna samičia rastlina. Pôda by mala byť kvalitná, humózna s dostatkom vlahy. Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou, teda s pH 5,5 až 6, nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Po vysadení je vhodné plochu pod rastlinou nastlať nastielacou kôrou. Kontajnerované rastliny vyberieme z črepníka a sadíme tak že  aby zemina siahala do výšky pôvodného zemného balu.

 

Zimná ochrana

Najväčšiu ochranu proti mrazom petrebujú rastliny v prvých 3 rokoch pestovania.  Obalujeme na zimu najmä kmienik a pôdu okolo rastlín hrubšie nastielame vrstvou slamy alebo čečinou. Pred jarnými mrazmi zabezpečíme ochranu pučiacich rastlín kartónom jutovinou alebo inou prikrývkou. Teploty -12 až -15°C poškodzujú kvetné puky a silnejšie mrazy aj drevné časti. Počas vegetácie rastliny primerane zavlažujeme, ináč zhodia plody.

 

Rez a tvarovanie na PERGOLU

  • V 1. roku koncom zimy výhonok zrežeme na jeden dobre vyvinutý púčik. Letorast musí rásť po opore pergoly rovno bez ovíjania. Slabé výhonky priebežne odrezávame. Pred zimou kmeň chránime dôkladním obalením alebo položením a  prikrytím na zemi.
  • V 2. roku koncom zimy kmeňový výhonok zrežeme pri vrchole na dva až tri dobre vyvinuté púčiky. Necháme iba 2 – 3 letorasty. Slabé výhonky znovu odstraňujeme.
  • V 3. roku koncom zimy skrátime letorasty asi o tretinu. Z ich  púčikov rastú rodivé letorasty a z ich troch najspodnejších púčikov sa tvoria kvety a prvé plody. V auguste nové letorasty skrátime od posledného plodu na osem púčikov.
  • V 4. roku koncom zimy letorasty skracujeme na dvojpúčikové čapíky. Letný a zimný rez rodivých výhonkov robíme podobne ďalšie dva roky. Pri ďalšom reze dbáme na to, aby rastliny vytvárali dostatok rodivého obrastu a pritom zostali presvetlené.

 

Rez a tvarovanie na STENE alebo DROTENKE 

V prvých 2 – 3 rokoch vypestujeme kmienik a bočné kostrové ramená. Z ich púčikov vyrastú rodivé letorasty, ktoré zimným a letným skracovaním pripravujeme na rodivosť podobne ako pri pergole.

 

HNOJENIE

Prvýkrát hnojíme na jar v 2 roku po vysadení. Hnojíme Cereritom alebo iným viaczložkovým hnojivom bohatým na fosfor a draslík a to v dávke 100g na jednu rastlinu. Od 3 roku, keď rastliny prichádzajú do rodivosti, zvýšime dávku hnojiva na 200-300g na rastlinu.

 

 

  

 

Hurmikaki – návod na pestovanie

Hurmikaki je rastlina pre našu oblasť nepôvodná, avšak našej klíme veľmi prispôsobivá. Vyznačuje sa vo vhodných podmienkach nenáročnosťou, odolnosťou a exotickým vzhľadom. Poznáme ho pod názvom tomel, ebenovník aj kaki s latinským názvom Diospyros kaki.

 

Stanovište a výsadba

Vyhovujú mu priepustné, hlboké pôdy s dobrou zásobou živín a humusu a mierne kyslé (s pH 5,5 až 6,5). Pravidelná závlaha je potrebná pri suchších obdobiach a prvé 2 - 3 roky po výsadbe. Samotná vlaha má vplyv na tvorbu plodov, tiež ich veľkosť a tvar. V prvých 2 rokoch je potrebné pestovať ho v nádobe a prezimovať na miestach, kde nemrzne. Ideálne sú skleníky a zimné záhrady. Zakúpené rastliny je nutné spočiatku pestovať v polotieni a odporúčame ich ponechať aspoň 1rok  v pôvodnom kontajneri. Dôvod je potreba dosiahnutia plného prekorenenia.  Ak je rastlina po vynesení na jar nenarašená, dáme ju na teplé slnečné miesto, ak je už čiastočne narašená umiestnime ju do polotieňa, aby neprišlo ku spáleniu. Rastlinu vynášame podľa počasia, v apríli alebo začiatkom mája.

 

Hnojenie

Postačí bežné hnojenie s obsahom stopových prvkov (Cererit, Krystalon). Ideálnym hnojivom je aj NPK v pomere 10 : 4 : 6.

 

Rez

Rez nepotrebuje. Rezom regulujeme iba vzrast, čím udržujeme pomerne bujný strom v potrebnej veľkosti. Odstraňujú sa uschnuté a poškodené konáre. Strom sám zhadzuje odrodený obrast. Kvitne a plodí na výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva, preto treba byť pri reze opatrný, inak sa oberiete radikálnym rezom o úrodu. Ak sa rozhodnete pre rez, tak len na jar.

 

 

 

Mandlovníky – návod na pestovanie

Mandľa dorastá do výšky 7 až 8 m, má vznosnú korunu, ale novošľachtence najmä v kombinácii s vhodnými podpníkmi dosahujú aj menšie rozmery.  Kvetenstvo sa vyskytuje vo februári až apríli a trvá až tri týždne. Ovocie sa začína tvoriť v 5. až 6. roku. Kvetné puky sa vyvíjajú na dvojročnom dreve po dvoch-troch.

Stanovište a mrazuvzdornosť

Darí sa jej  vo vinohradníckych oblastiach s priemernou ročnou teplotou 9 až 10 °C. Ide teda o teplé až strednoteplé lokality s nadmorskou výškou zhruba do 350 až 400 m. Mandli najviac vyhovujú mierne južné a juhovýchodné, od severu chránené svahy, prípadne južná a juhovýchodná stena domu. V žiadnom prípade ich nesmieme sadiť do mrazových dolín či do zamokrených ťažkých pôd. Na naše zimné podmienky je mandľa dobre adaptovaná, ale keďže z ovocnín kvitne na jar najskôr, býva neraz jej plodnosť závislá od jarných mrázikov. Kvety jej namŕzajú pri teplote pod −3 °C.

 

Výsadba a rez

Ako najvhodnejší termín výsadby  sa uprednostňuje skorší, jesenný termín. Rez po výsadbe však zásadne robíme až na jar. Korunu zapestujeme na voľnejší, presvetlenejší tvar a vždy sa snažíme o periodické presvetľovanie koruny ako zábezpeku dobrej rodivosti i zdravia stromu. Po 10. až 15. roku je vhodné mandle zmladiť.

 

 

Vytvořil Shoptet | Design Shoptetak.cz.